Od prvého odpálenia strely V1 na Londýn uplynulo 80 rokov

Prvú strelu V1 odpálili nacisti na Spojené kráľovstvo zo základne vo francúzskom departmente Pas-de-Calais na severe Francúzska týždeň po vylodení spojencov v Normandii známom aj ako Deň D. Zasiahla železničný most na ulici Grove Road v londýnskej štvrti Bow a zabila najmenej šesť ľudí, 30 utrpelo zranenia a 200 ľudí pripravila o strechu nad hlavou. Útoky týchto striel mali na civilné obyvateľstvo výrazný psychologický efekt, napriek tomu sa im však nepodarilo dosiahnuť zamýšľaný cieľ – zlomiť morálku obyvateľstva.

Raketa V1 (z nemeckého Vergeltungswaffe, teda odvetná zbraň) oficiálne označovaná aj Fieseler Fi 103, bola prvá hromadne nasadená neriadená strela s plochou dráhou letu. Počas druhej svetovej vojny ju používalo nacistické Nemecko.

Strely V1 vyvinulo výskumné stredisko v Peenemünde na severovýchodnom pobreží Nemecka, výroba prebiehala v podzemnej továrni Mittelwerk neďaleko mesta Nordhausen v nemeckej spolkovej krajine Durínsko v centrálnej časti Nemecka. Továreň využívala otrockú prácu väzňov z koncentračného tábora Mittelbau-Dora, pobočného tábora koncentračného tábora Buchenwald. Pri ich výrobe zahynulo v neľudských podmienkach na podvýživu a rôzne choroby ako je týfus či dyzentéria až 20.000 ľudí – čo je viac obetí, než si vyžiadalo nasadenie striel V1 v boji.

Strela sa do vzduchu dostávala pomocou katapultu z odpaľovacej rampy na zemi alebo pod krídlom upraveného lietadla. Vo vzduchu sa aktivoval pulzný tryskový motor, smer udržiavala pomocou gyroskopov a kompasu. Po preletení vopred určenej vzdialenosti meranej malou vrtuľkou na nose strely sa automaticky zastavil prívod paliva do motorov a aktivovali sa aerodynamické brzdy na krídlach strely, ktoré ju nasmerovali do prudkého pádu k zemi.

Raketa V1 mala byť odpoveďou Nemecka na rozsiahle nálety podnikané spojeneckým letectvom. Počas dňa útočili americké bombardéry, nočné nálety podnikalo britské letectvo. Nemecko nedokázalo so spojencami držať krok v počte vyrobených zbraní a munície a tento rozdiel sa postupne prehlboval aj vplyvom neustáleho bombardovania nemeckých tovární. Nacisti preto rakety V1 nasadzovali v čoraz väčšej miere ako lacnejšiu alternatívu lietadiel, pretože ich výroba bola rýchlejšia, vyžadovala si menej kvalitné materiály a na zasiahnutie cieľa neboli potrební už i tak nedostatkoví piloti, ktorí by po zostrelení nad Spojeným kráľovstvom padli do zajatia.

Spočiatku zo základní na severe Francúzska denne štartovalo iba niekoľko rakiet V1, neskôr sa počet odpálených striel vyšplhal na viac než 200 denne. Celkovo bolo na Londýn odpálených vyše 9500 striel, z toho cieľ zasiahlo necelých 2500 z nich. Množstvo rakiet zničila britská protivzdušná obrana protivzdušnými delami, vypúšťaním balónov s oceľovými lanami alebo stíhacími lietadlami. Tie v niektorých prípadoch strely vychyľovali z kurzu tak, že koncom svojich krídel počas letu štuchli do krídel letiacej strely. Tento manéver bol ale veľmi nebezpečný a vyžadoval si veľké umenie pilotov.

Londýn však nebol jediným cieľom rakiet V1 – stovky týchto rakiet odpálili nacisti na Antverpy i ďalšie mestá.

Bombardovanie raketami V1 ustalo až koncom marca 1945, keď spojenecké armády dobyli posledné odpaľovacie zariadenie v Holandsku. Približne v rovnakom čase padli do rúk spojencov aj odpaľovacie zariadenia určené na štart iných nacistických zbraní odplaty – raných balistických striel V2, niektoré súčiastky ktorých sa krátko vyrábali aj na Slovensku.